Žena s modrou hviezdou je vojnový román, ktorý prináša v danom žánri opäť niečo nové. Prednedávnom som čítala Les miznúcich hviezd, v ktorom sa židovskí utečenci skrývali pred nacistami v hlbokých lesoch a močariskách. Tento príbeh je podobný, tu sa ale Židia skrývajú v spletitých kanáloch a stokách pod Krakovom. Ide o fiktívny príbeh a fiktívne postavy, ale autorka vychádzala zo skutočnosti, ľudia sa tu počas vojny naozaj skrývali a dokázali sa zachrániť.

Príbeh je písaný z pohľadu dvoch mladých žien. Sadie je Židovka, uväznená v podzemí a na svet sa môže pozerať len z hĺbky kanálu cez zamrežované otvory. Ella pochádza z bohatej a vznešenej poľskej rodiny. Náhoda chcela, aby sa Sadie a Ella spriatelili a navzájom si pomohli.

Kniha je veľmi zaujímavá a poučná, najmä s ohľadom na prostredie, v ktorom sa odohráva. Sledovať, v akých hrozných podmienkach dokážu ľudia prežiť, keď sú prinútení, bolo smutné a nepredstaviteľné. Autorka striedala pohľady oboch hlavných hrdiniek. Mali sme tak možnosť sledovať tú istú situáciu z dvoch strán. Niekedy to bolo zaujímavé, inokedy sa ale myšlienky zbytočne duplovali.

Prvá polovica knihy, kedy išlo Židom o život a všemožne sa snažili prežiť a nájsť útočisko bola strhujúca. Druhá polovica, aj keď priniesla rôzne šokujúce a tragické udalosti, bola už viac zameraná na priateľstvo, obetu a v neposlednom rade romantiku. Z reakcií postáv a ich vzájomných rozhovorov som mala častokrát pocit, že sú určené skôr oveľa mladším čitateľom, napriek tomu, že na prvý pohľad ide o literatúru pre dospelých.

Z knihy rozhodne cítiť, že je to fikcia. Aj keď si ani neviem predstaviť podobné vojnové hrôzy, z tohto príbehu som stále cítila nereálnosť. Autorka vyskladala útrapy tak, aby na čitateľa pôsobili úderne a tragicky, ja som sa ale naopak kvôli nim od príbehu stále vzďaľovala. Aj keď mi boli hlavné hrdinky a ich priateľstvo sympatické, príbeh na mňa pôsobil akosi umelo. Avšak napriek menším výhradám to bol nevšedný a originálny príbeh, ktorý dokáže v rámci žánru stále zaujať.