Myslela som si, že do konca roka sa mi do rúk už nemôže dostať kniha, pri ktorej by som vyronila slzu. A keď mám pravdu povedať, na začiatku čítania románu Čierny les, modré nebo som si nebola úplne istá, či ho vôbec dočítam... No riadky plynuli a ja som sa od neho nemohla odtrhnúť. Niekedy mi trvá 400-stranovú knihu prečítať za týždeň, no teraz to boli asi 3 večery.

Drsná Aljaška, kde sa život s nikým nemazná, a tam žije Birdie so svojou malou dcérkou.
Jej srdce je plné túžby po zmene života, po láske a nádeji, že sa dá žiť aj inak. Keď sa zoznámi s čudákom Arthurom, ktorý žije sám na opustenom mieste v zrube, Birdie sa po pár stretnutiach rozhodne, že sa spolu s dcérkou k nemu presťahujú.

Netuší, že odkryje tajomstvo, ktoré ju bude stáť život, ale ja som mala pocit, že to krátke obdobie bola naozaj šťastná.

Záver knihy ma dorazil a to som už naozaj nemohla udržať slzy. Nemám v pláne vám sem napísať celý dej, pretože túto knihu si musíte rozhodne prečítať.
Je o láske, pochopení, odpustení a túžbe, pričom celý príbeh dopĺňajú nádherné opisy prírody.

Ďakujem za túto úžasnú knihu @fortunalibri_vydavatelstvo

#kniznarecenzia #kniznysvet #kniznaspolupraca #skbookstagram #kniznyblog