Recenzia: Sladkosť zabúdania

“Nie je to náboženstvo, čo rozdeľuje človeka. Je to dobro a zlo na zemi, čo nás rozdeľuje.”

V živote sa nestáva často, že sa dvaja ľudia nájdu v ranom veku a hneď vedia, že sú si súdení. Láska na prvý pohľad sa tomu hovorí. Veríte v ňu ? Je to také spojenie, že keby svoju milovanú osobu stratíte na 70 rokov a neviete ju nájsť, v hĺbke svojej duše viete, že žije, pretože keby zomrela, zomrel by aj kúsok Vašej duše.

Sladkosť zabúdania je ako rozprávka o silnej a nehynúcej láske, ktorú neprekazil ani sám Hitler. Snažil sa o to, no láska bola silnejšia. Síce mnohí trpeli, umreli alebo museli zmeniť identitu. No všetko to stálo za to.

Viem že rozprávky sa predsa len môžu stať skutočnosťou, ak máte odvahu stále veriť.

Sladkosť zabúdanie je ďalším krásnym vojnovým románom z pera autorky Kristin Harmelovej, ktorá je majsterkou vo svojom obore. Každý jej vojnový príbeh ukrýva v sebe niečo, čo vás chytí za srdce. A každý jej príbeh je iný. Vždy sme v inej krajine, dokonca v inom náboženstve, no vždy je tam jedna vec spoločná.

Druhá svetová vojna. Smrť. Strata. Útek.

Knihu určite odporúčam, či už ako prvotinu od autorky, alebo ako ďalšiu do zbierky.

Za recenziu ďakujeme @fulloff.books